Choroby a škodcovia
HUBOVÉ CHOROBY :
Medzi najznámejšie hubové choroby patrí "fuzarióza". Je veľmi nebezpečná a častá choroba, najme v ťažších pôdach, v daždivom teplom počasí alebo pri hnojení čerstvým maštaľným hnojom. Prejavuje sa deformovaním a vädnutím listov aj stonky. Býva veľmi zhubná pri uskladnení nedosušených hľúz vo vlhkom teplejšom sklade. Hľuzy sa zmršťujú, napokon munifikujú.
Ďalšou známou hubovou chorobou je "botrytidióza mečíková" - sivá pleseň. Je častá v chladnom vlhkom počasí. Ohrozuje najme rastliny poškodené mrazom a vírusom mozaiky uhoriek. Na uhorkách sa objavujú žlto-hnedé až červenohnedé škvrny a choroba postupuje na hľuzu. Zahnívajú jej vodivé pletivá, teda jej stredná časť, ktorá pri sušení zoschne a často vypadne sama alebo po potlačení.
Stromatínia mečíková - suchá, čierna hniloba hľúz je ďalšia z hubových chorôb. Najprv začnú žltnúť listy až zoschnú, potom zhnije dolná časť stonky. V miestach kde je huba v pôde rozšírená, rastliny hynú v celých skupinách. Na skladovaných hľuzách vidieť typické čierne škvrny pozdĺž spojovacích línií šupín a hľuzy. Choroba spôsobuje veľké škody v rokoch s chladným vlhkým počasím.
Septória mečíková – tvrdá hniloba sa rozširuje na hľuzy z pôdy, najmä za vlhkého a teplého počasia, v kyslejšej a na humus chudobnej pôde. Na listoch nájdeme okrúhle červenohnedé škvrny s čiernou bodkou v strede. Na hľuzách tiež vidieť menšie červenohnedé škvrny, ktoré sa postupne preliačujú dovnútra a tmavnú do hneda.
Penicilióza mečíková – zelená pleseň sa objavuje na hľuzách nedostatočne presušených v skladových priestoroch, alebo ak ide o veľkú vlhkosť v sklade. Rozširovaniu sa dá zabrániť znovu presušením a to u hľúz, ktoré nie sú úplne ošúpané.
BAKTÉRIOVÉ CHOROBY :
Je ďalším druhom chorôb, menej závažným pre gladioly. Bakterióza, prejavuje sa najme v teplom daždivom počasí. Na listoch sa objavujú podobné škvrny ako pri botrytidióze. Na šupinách hľuzy vidieť akoby spálené škvrny, pod ňou na hľuze sú hnedé preliačené škvrny, pokryté huspeninovitými výlučkami baktérií. Škvrny sa dajú ľahko vylúpnuť.
VÍRUSOVÉ CHOROBY:
Uhorková mozaika:Je najhoršia, pretože znehodnocuje predovšetkým kvety, pričom na listoch sa v niektorých prípadoch vôbec neprejavuje. Spôsobuje rôzne farebné fľaky na kvete, belavé škvrny na listoch a znižuje celkovú veľkosť rastliny a násadu kvetov. Ružové a červené kvety majú zvyčajne biele fliačiky, lososové a oranžové kvety fliačiky svetložlté a tmavočervené zase škvrny svetlofialové. Väčšina žltých a bielych sort nemá žiadne škvrny, môžu však vyzerať akoby začínali vädnúť. Škvrnitosť listov i kvetov často pripomína poškodenie strapkou mečíkovou. Rozdiel však možno pozorovať iba na otvárajúcich sa pukoch. Pri napadnutí strapkou puky nemajú snahu sa otvárať, okvetné lístky sú pozliepané tmavými výlučkami strapky, čo pod lupou jasne rozoznáme. Pletivo kvetu v mieste škvrny je tenšie, zatiaľ čo pri uhorkovej mozaike je pletivo rovnako hrubé, hladké a čisté. Kvety sa ľahko otvárajú a nie sú zlepené. Nákaza sa prenáša hľuzami i brutom z roka na rok a naberá na intenzite. Takéto rastliny treba zničiť, pretože je nebezpečie prenosu choroby strapkou, iným hmyzom či mechanicky.
Fazuľová mozaika: Príznaky sú menej nápadné ako pri uhorkovej mozaike. Môžeme ju zistiť najmä pri mladších rastlinách, keď pozrieme na list proti slnku, je priesvitnejší. Často sa prejavuje aj na kvetoch a to jemnou škvrnitosťou, čo veľmi neznižuje tržnú hodnotu. Chorobu prenášajú hlavne strapky a vošky listové. Takéto rastliny treba ničiť aby sme predišli prenosu nákazy na zdravé rastliny.
Krúžkovitosť tabaku: Neprenášajú ju vošky či strapky, ale pôdne roztoče, či mechanicky rastlinou šťavou na pracovnom nástroji. Prejavuje sa žltými škvrnami na listoch.
Krúžkovitá škvrnitosť rajčiakov: Prenáša sa podobne ako predchádzajúca aj príznaky sú podobné. Niekedy celé stonkové listy, stonka aj súkvetie sú belavé, kvety /ak vôbec rozkvitnú sú deformované a nepoužiteľné.
Treba si uvedomiť že všetky virózy spôsobujú okrem iných škôd aj celkové zníženie odolnosti rastlín voči iným, najme hubovým chorobám.
ŠKODCOVIA GLADIOL :
Sú to hlavne strapka mečíková a voška listová, ktoré v poraste vyciciavajú šťavu z buniek rastlín čo sa prejavuje belavými škvrnami. Larvy poškodzujú vnútro puku v štádiu jeho vývoja. Pri silnom napadnutí sa puky vôbec neotvoria. Dospelé strapky možno vidieť aj voľným okom na bielych a svetlých kvetoch ako malú 1mm dlhú čiarku , ktorá sa posúva sem a tam. Na jeseň sa presúva do hľuzy pod šupiny. Pri neošetrení hľúz sa v teplom sklade rozmnoží a narobí škodu na hľuzách. Rastliny ošetrujeme cez sezónu postrekom insekticídu, napr. organofosfátmi ACTELLIC, BASUDIN, AMBUSCH, ULTRACID atď. Začíname s postrekom už pred tvorbou kvetnej stonky (výška rastliny asi 25-30 cm) a pokračujeme v intervale 10-14 dní. Nezabudnime dať do postrekovej kvapaliny zmáčadlo (CITOVETT AGROVITAL a pod.).
Ďalším zo škodcov sú roztoče, ktoré napádajú najme hľuzy poškodené inými škodcami alebo chorobami. Ďalším vážnym škodcom je medvedík obyčajný ktorý ohrýza korene a hľuzy. Možno ho ničiť mechanicky, alebo granulátom BASUDIN, DIAZINON, zapracovaným do pôdy. Ďalej sú zo škodcov dôležité slimáky a slizovce, ktoré vyžierajú listy najme v zaburinených vlhkých porastoch. Vážnym škodcom sú aj drôtovce. Majú žltohnedú farbu a tvrdé telo s dĺžkou asi 1-1,5cm. Prežiera sa cez hľuzu a vytvára chodbičky. Poranené miesta sa infikujú rozličnými chorobami. Bojujeme proti nim podobne ako proti medvedíkom. Častým škodcom v poraste sú húsenice, ktoré vyžierajú listy, neskôr puky a vrcholce súkvetí. Ničíme mechanicky alebo insekticídmi. Pandravy a larvy rôzneho hmyzu poškodzujú podzemné časti rastliny, ničíme ako drôtovce. Myši a hraboše dokážu veľmi znepríjemniť život. Hĺbia si chodbičky pozdĺž riadkov a obžierajú, často úplne zožerú aj celý rad. Účinné je občasné zaplavenie pôdy alebo používanie jedov na malé hlodavce.